Fyzioterapia a rehabilitácia

Fyzioterapia a rehabilitácia

Čast 1. Rehabilitácia chlapcov s DMD
Časť 2. Fyzioterapia Doma
 Rehabilitácia chlapcov s DMD 
    S rehabilitáciu treba začať už od stanovenia diagnózy, ešte keď nie sú známky žiadneho oslabenia a skrátenia svalstva. Dôležité je udržať svalovú silu a navodiť pravidelnosť cvičenia. V neskoršom období bude cvičenie každodennou súčasťou života a dieťa ho nebude brať ako povinnosť.
  Každodenné cvičenie by malo byť mierne, primerané veku a pohybovým schopnostiam dieťaťa. Prispôsobíme sa nálade dieťaťa, nie každý deň je rovnaká. Cvičíme len po únavu!!!  Nie odporové cvičenia. Svalstvo s ktorým pracujeme má byť pred samotným cvičením zahriate. Miestnosť by mala byť teplá, tichá a bez rušivých elementov. Čo najdlhšie pracujeme s aktívnou silou dieťaťa - využívame samostatné cvičenia s dotiahnutím pohybu a dopomocou. Najideálnejšie je cvičenie na lopte. U malého dieťaťa, ktoré ešte nespolupracuje dáme dieťa do polôh (v sede, na bruchu, na chrbte) v ktorých precvičíme všetky svalové skupiny. Pri správnej polohe sa dá navodiť lokalizované dýchanie. Cieľom je udržať a spomaliť znižovanie vitálnej kapacity pľúc. Neskôr, keď už dieťa spolupracuje môžeme cvičiť samostatne a aj s dopomocou fyzioterapeuta (rodiča). Napríklad: V sede na lopte sa dieťa pohybuje dopredu a dozadu. Pracuje na udržaní rovnováhy, kde sa zapájajú svaly dolných končatín, trupové svalstvo a môžme do pohybu zapojiť aj horné končatiny. Pri prenose váhy dopredu dieťa zaťaží svojou váhou členky a tým naťahuje achilovu šľachu. Do celého priebehu zapájame aj správne dýchanie. Pri tomto druhu cvičenia treba dávať pozor na správne postavenie dolných končatín a chodidiel.
  Vo veku približne 10 rokov (niekedy aj skôr) začneme s aktívnymi dychovými cvičeniami ( horné hrudné, dolné hrudné, brušné, kombinované) . Tieto cvičenia môžme vykonávať aj formou hry: hraním na hudobné dychové nástroje, spievanie, fúkanie malých papierikov zo stola na zem, fúkanie do sviečky a pod.. Ak sedíme za dieťaťom, svojimi rukami, ktoré položíme napríklad na hrudník vieme navodiť správne dýchania. Neskôr učíme dieťa aby si uvedomovalo ktorou časťou dýcha napr: dáme mu svoje alebo jeho ruky na tú časť, ktorou chceme aby dýchalo. Učíme ho nadychovať sa nosom, zadržať dych na niekoľko sekúnd a vydýchnuť a pod. Dýchacie cvičenia sú veľmi dôležité pre aktívne kašľanie, ktoré nám odstráni neskôr hlien z pľúc.
Chôdzu udržiavame čo najdlhšie - rešpektujeme pritom dieťa, ak javí známky únavy dáme ho do kočiara alebo vozíka. Preťažením svalstva môžme viac ublížiť ako pomôcť! Aj chodiace dieťa polohujeme a vyťahujeme svaly, aby sme spomalili nástup skrátenia svalu a tým aj  obmedzenia pohyblivosti v kĺbe. napr. dáme dieťa stáť k stene a pod chodidlá mu dáme klin, ktorým vyťahujeme achilovu šľachu. Vyťahovanie pasívne nerobíme násilím, ťaháme len pokiaľ je vôľa. Násilné vyťahovanie môže poškodiť mikroštruktúry vo svale a následne spôsobiť ešte väčšie skrátenie svalu. Aj samotná bolesť vytvára obranný reflexný mechanizmus. Ak dieťa nechodí – nenechávať ho dlho sedieť na vozíku. Má čo najčastejšie ležať na bruchu, aby zaujalo opačnú polohu ako na vozíku a tým vyťahovalo svaly bedrového kĺbu. Pri polohovaní mu dáme vrecko s pieskom na zadok. V sede na vozíku môžme vyťahovať svaly pod kolenom tak, že dolné končatiny si vyloží na stoličku a na kolená mu dáme vrecko s pieskom a pod. Dieťa sa snažíme dávať do stoja za pomoci rôznych podporných aparátov (rámy na státie a dláh), zlepší sa prekrvenie dolných končatín, predchádzame osteoporóze atď. Deťom ktoré sedia na vozíku dávame korzet, ktorý sa vyrába z rôznych materiálov, urobený presne na mieru. Spomaľujeme nástup chybného držania tela a následnej skolióze. Na noc by sa mali dávať dlahy(presne na mieru) , ktoré udržujú dolnú končatinu a stupaj v správnom postavení.  
   Dodržaním týchto zásad a individuality dieťaťa sa snažíme zlepšiť a udržať kvalitu života čo najdlhšie. 
Milí rodičia!  
Tento rok som sa druhý raz zúčastnil detského tábora pre deti so svalovou dystrofiou ako fyzioterapeut. Povedal som si, že by bolo dobré, aby som pre Vás a Vaše ratolesti pripravil krátky materiál vo forme brožúrky o vyťahovaní skrátených svalov.
Jej cieľom je ukázať Vám, ako môžete deťom pomôcť predchádzať skráteniu svalov končatín a následným svalovým konkraktúram, a to aj v domácom prostredí.
Pri cvičení vám želám veľa úspechov a trpezlivosti.
                              Fyzioterapeut Marko Maduna
 
1. Skôr než začneme
Prečo je dôležité vyťahovanie svalov
Vyťahovanie svalov je dôležité z hľadiska predĺženia mobility dieťaťa, jeho samo­statného pohybu, stoja a chôdze. Pomáha spomaľovať proces degenerácie svalov a prináša deťom väčší pocit telesného komfortu.
Cieľom je: „Aby to dieťa nikde neťahalo“.
Pravidlá pri vyťahovaní svalov
Základným pravidlom pri vyťahovaní a polohovaní je, že nikdy nevyťahuje­me nezahriate a studené svaly. Pri vyťahovaní sa neponáhľame a vyťahuje­me bezbolestne. V opačnom prípade narobíme viac škody ako osohu,
t. j. svalom poškodíme a ešte ich viac skrátime.
Bolestivé vyťahovanie tiež môže spôsobiť, že deti sa cvičeniu budú brániť a nebudú sa mu chcieť venovať. Našim cieľom je, aby sa cvičenie stalo bežnou súčasťou dňa a deti si naň privykli.
Svaly pred vyťahovaním prehrejeme celkovým teplým kúpeľom, aktívnym – asisto­vaným, prípadne pasívnym precvičením končatín. Aj jemná masáž pomáha svaly prehrievať. Lokálne (jednotlivé miesta) môžeme svaly prehrievať aj fénom alebo soluxom (infračervený žiarič). Zohriate svaly sa ľahšie vyťahujú a pomáha to pred­chádzať nepríjemným pocitom a bolesti.
Ako často?
Vyťahujeme minimálne raz denne, svalové skupiny všetkých štyroch kon­čatín. Dĺžka času, ktorý sa venujeme jednotlivej svalovej skupine závisí od stavu skrátenia. Keďže vyťahujeme pomaly, jednej svalovej skupine venujeme najmenej 10 minút. 
Polohovanie končatín
Popri aktívnom vyťahovaní by som rád spomenul aj polohovanie končatín. Aj to je spôsob, ako predchádzať skracovaniu svalov a šliach. Pri polohovaní dochádza k pasívnemu vyťahovaniu svalov a šliach.
V približne 15 minútových intervaloch je nutné zmeniť polohu končatiny, aktívne alebo pasívne ňou pocvičiť, pre možný pocit tŕpnutia a z dôvodu potreby prekrvenia končatiny. Potom končatinu znova napolohujeme do pôvodnej polohy.
Ďalšie podporné prostriedky
Pre zvýšenie efektu vyťahovania a polohovania je vhodné nosenie mäkkých ortéz, fixátorov členkov, kolien, zápästí a lakťov, ktoré by deti mohli dobre tolerovať aj v noci. Tieto pomôcky sú bežne dostupné v športových oddeleniach hypermarketov.
Pomôcť môže aj ortopedická obuv, ktorá odďaľuje deformity nôh a členkov.
Ďalším z možných pomocníkov by mohol byť vitamín E, ktorý popri svojom antio­xidačnom účinku pôsobí uvoľňujúco na väzivové tkanivo, šľachové odstupy a úpony svalov, čím nám uľahčuje prácu pri vyťahovaní.
Ako na to?
Svalové skupiny budeme vyťahovať metódou postizometrickej relaxácie.
1. Končatinu uvedieme do východiskovej polohy, dosiahneme tzv. predpätie (bod, v ktorom cítime, že vyťahované svaly začnú klásť odpor proti pohybu).
2. Pri nádychu dieťa zatlačí, stačí celkom jemne, čím zvýšime napätie vyťahovaných svalov. V tomto napätí zotrváme cca 10 a viac sekúnd. Pri výdychu dieťa tlak povolí.
3. Teraz začíname vyťahovať. Relaxované svaly (musíme cítiť, že sú naozaj uvoľne­né) vyťahujeme. Dosiahnutý rozsah, natiahnutie podržíme a postup opakujeme.
Opäť pripomínam, vyťahujeme zahriate svaly, pomaly a bezbolestne.
 
2. Vyťahovanie lýtkových svalov, vystreté kolená.
POLOHA: Ľah na chrbte, prípadne sed.
Pri nádychu jemne zatlačiť špičkou voči predlaktiu, podržať 10 sek., výdych, uvoľniť, jemne zatlačiť predlaktím voči špičke. Dôležitý je pevný a zároveň jemný úchop, päta by sa v dlani nemala kĺzať.
 
  
 
3. Vyťahovanie lýtkových svalov, pokrčené kolená
POLOHA: Ľah na bruchu.
Postup rovnaký ako pri vystretých kolenách
 
  
 
4. Vyťahovanie svalov ohýbajúcich kolená
POLOHA: Ľah na chrbte.
Nádych, dieťa jemne zatlačí pätou do predlaktia alebo ramena (záleží od spôsobu akým končatinu uchopíme), výdrž 10 sek., výdych, rodič jemne zatlačí do päty. Koleno vyťahovanej končatiny fixujeme, aby bolo vystreté, druhá končatina je ohnutá v kolene.
 
  
 
5. Vyťahovanie svalov ohýbajúcich bedrové kĺby
POLOHA: Ľah na chrbte.
Zadok posunúť čo možno najviac ku okraju postele. Nádych, dieťa jemne zatlačí kolenom do ruky rodiča, výdrž 10 sek., výdych, rodič jemne zatlačí do kolena dieťaťa. Druhú končatinu fixujeme ohnutú v kolene.
 
  
 
6. Vyťahovanie svalov ohýbajúcich lakťové kĺby
POLOHA: Ľah na chrbte.
Vyťahovaná končatina leží na podložke, prípadne predlaktie cez okraj podložky. Tieto svalové skupiny vyťahujeme v troch polohách:
v polohe dlaňou hore (obrázok A),
v strednej polohe - palec smeruje hore (obrázok B)
a v polohe dlaňou dolu (obrázok C).
Jednou rukou rodič jemne pritláča plece dieťaťa k podložke, druhou rukou dáva jemný odpor proti pohybu predlaktia, dieťa drží v oblasti zápästia. Nádych, dieťa jemne zatlačí predlaktím proti ruke rodiča, výdrž 10 sek., výdych, rodič jemne zatlačí rukou voči predlaktiu dieťaťa.
 
 
Obrázok A
 
 
Obrázok B
 
 
Obrázok C
 
7. Vyťahovanie svalov ohýbajúcich zápästné kĺby v smere za malíčkami
POLOHA: Sed.
Predlaktie voľne položené, ruka otočená dlaňou dolu. Jednou rukou rodič drží predlaktie dieťaťa v dolnej tretine, druhou dáva jemný odpor voči pohybu ruky dieťaťa.
Nádych, dieťa jemne zatlačí malíčkovou hranou ruky proti ruke rodiča, výdrž 10.sek., výdych, rodič jemne zatlačí proti malíčkovej hrane ruky dieťaťa.
 
 
 
8. Polohovanie končatín vhodné na vytiahnutie svalov ohýbajúcich lakte, bedrové kĺby a kolená.
POLOHA: Ľah na bruchu.
Táto poloha je dôležitá najmä u detí, ktoré začali používať vozík, pretože dlhodobé sedenie spôsobuje skracovanie svalov ohýbajúcich bedrá a kolená.
Otáčaním rúk vyťahujeme rôzne svalové skupiny predlaktí.
 
 
 
9. Polohovanie končatín vhodné na vytiahnutie svalov ohýbajúcich kolená a členky.
POLOHA: Sed.
Pri polohovaní je dôležité, aby boli kolená vystreté a špičky nôh sa ťahali hore, smerom k hlave.
Toto polohovanie je nenáročné na priestor. Dá sa robiť takmer všade, nielen doma. Deti môžu takto polohovať aj v škole, počas vyučovania, prípadne cez prestávky. Takto polohovať sa dá pri pozeraní televízie, alebo hraní na počítači.
Aj polohovacie vozíky, mechanické alebo elektrické sú dobrou pomôckou pri polohovaní, bez toho, aby ste museli dieťa premiestňovať z vozíka na lôžko alebo stoličku. Dieťa sa môže na elektrickom polohovacom vozíku polohovať aj samé, niekoľkokrát denne, vždy keď cíti potrebu zmeny polohy.
Pri tejto polohe a pri sedení vôbec by som rád upozornil na dôležitosť správneho sedenia:
- Čo možno najvzpriamenejší chrbát, nehrbiť sa
- Plecia v jednej rovine
- Ak má dieťa tendenciu sa vychyľovať doprava alebo doľava, je potrebné ho vypodložiť, aby bola chrbtica čo najrovnejšia (Podložíme napríklad zložený uterák alebo malý vankúšik pod tú stranu zadku, ktorá je nižšie.)
 
 
 
 
Za možnosť zverejnenia publikácie ďakujeme autorovi Markovi Madunovi